Inštitút zdravotných analýz (IZA - analytická jednotka Ministerstva zdravotníctva SR) nedávno predstavil metodologickú správu slovenského Health System Performance Assessment (HSPA), teda rámca na hodnotenie výkonnosti zdravotného systému.

HSPA predstavuje systematický nástroj na meranie a hodnotenie výkonnosti zdravotného systému. Prostredníctvom primerane zvoleného súboru indikátorov relevantných pre krajinu umožňuje komplexne zachytiť fungovanie systému, jeho výsledky aj oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšie zlepšenie. Cieľom je vytvoriť transparentný a metodologicky pevný rámec, ktorý podporí rozhodovanie založené na údajoch a dôkazoch.

Podujatie otvoril štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR Michal Štofko za účasti zástupcov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá v projekte poskytuje technickú pomoc, a Európskej komisie, ktorá túto pomoc financuje prostredníctvom nástroja Technical Support Instrument (TSI). Na podujatí sa zúčastnili aj poslanci zdravotníckeho výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Predstavená metodologická správa sumarizuje prístup k tvorbe slovenského HSPA rámca, jeho štruktúru, obsah aj navrhované smerovanie do budúcnosti. Významnou témou podujatia bol aj governance model, teda spôsob riadenia a koordinácie HSPA v ďalších fázach, vrátane rozdelenia rolí a zodpovedností jednotlivých aktérov pri správe indikátorov, aktualizácii údajov a využívaní výstupov v praxi.

Podujatie vyvrcholilo panelovou diskusiou, ktorá potvrdila význam spolupráce medzi domácimi aj medzinárodnými partnermi pri ďalšom rozvoji hodnotenia výkonnosti zdravotného systému na Slovensku.

Ministerstvo zdravotníctva SR sa teší na ďalšiu spoluprácu so všetkými stakeholdermi zapojenými do projektu. Úspech HSPA bude v rozhodujúcej miere závisieť práve od pokračujúcej koordinácie, odbornej spolupráce a spoločného záväzku aktérov prispievať k zvyšovaniu výkonnosti slovenského zdravotníctva.







Zhrnutie metodologického reportu:
  • ​​​​Dokument predstavuje návrh slovenského HSPA rámca ako nástroja na monitorovanie výkonnosti zdravotného systému, zlepšenie verejného vykazovania, zodpovednosti za výsledky a podporu tvorby politík založenej na dôkazoch. HSPA má sledovať najmä regionálne rozdiely, časové trendy, medzinárodné porovnania a kvalitu zdravotnej starostlivosti.
  • Slovenský HSPA rámec má 18 domén v 5 oblastiach: zdroje, prevencia a rizikové faktory, zdravotné služby, výstupy a efektivita. Rámec pokrýva nielen zdravotnú starostlivosť, ale čiastočne aj širšie determinanty zdravia, napr. sociálne, environmentálne a vzdelanostné faktory.
  • Rámec je naplnený 110 indikátormi, ktoré boli vyberané cez inkluzívny, viacstupňový proces so stakeholdermi. Správa zdôrazňuje, že výsledný rámec má byť zároveň technicky realizovateľný aj obsahovo dostatočne komplexný, pričom sa ráta s jeho ďalším spresňovaním podľa vývoja dátovej infraštruktúry.
  • Dôležitou črtou celého projektu je silná stakeholder participácia a zdieľané vlastníctvo. Do tvorby rámca aj indikátorov boli zapojené štátne inštitúcie, dátoví správcovia, poisťovne, odborné inštitúcie aj ďalší aktéri. Report tým buduje legitimitu HSPA ako spoločného nástroja, nie iba interného analytického produktu.
  • Obsahovo report neostáva iba pri štruktúre rámca: ukazuje aj praktický príklad použitia na oblasť rovnosti, teda ako sa dajú indikátory prepájať naprieč doménami a používať na odhaľovanie nerovností v zdraví a v systéme. Cieľom tohto príkladu použitia je, že HSPA nemá byť len zoznam indikátorov, ale nástroj na tematickú interpretáciu výkonu systému.
  • Kľúčová časť do budúcna je model riadenia. Správa navrhuje 4 prepojené body, ktoré majú zabezpečiť implementáciu, realizovateľnosť a udržateľnosť HSPA. Model sa opiera o existujúce inštitucionálne zodpovednosti a o projektové štruktúry vytvorené počas vývoja HSPA; zároveň je integrovaný okolo Ministerstva zdravotníctva prostredníctvom IZA:
Komisia HSPA predstavuje strategickú a rozhodovaciu úroveň. Má schvaľovať rozsah a harmonogram jednotlivých cyklov, potvrdzovať alebo alokovať zdroje, dávať mandát zapojeným organizáciám, priebežne sledovať progres a validovať finálne výstupy. Zároveň má zabezpečiť, aby sa zistenia HSPA používali v rozhodovaní a šírili naprieč sektorom.

Ústredný tím HSPA, vedený IZA a podporený relevantnými útvarmi MZ, má byť jadrom realizácie celého cyklu. Má pripravovať detailný plán, koordinovať vstupy od technických skupín, konsolidovať analýzy indikátorov, revidovať indikátory, pripravovať a upravovať správu, komunikovať progres a organizovať stakeholder fórum. Inými slovami: strategické zadanie má premeniť na reálny, časovo riadený a metodicky konzistentný výstup. 

Technické implementačné skupiny (TIGs) majú tvoriť technicko-analytickú podporu HSPA. Sú zložené z gestorov indikátorov a expertov z inštitúcií ako IZA, NCZI, ÚVZ, ŠÚ SR, poisťovne či ÚDZS. Ich úlohou je pripravovať a metodicky spresňovať indikátory, vykonávať predbežné analýzy, rozvíjať „placeholder“ indikátory a poskytovať Ústrednému tímu kvalitné podklady pre vytvorenie správy.

Štvrtou vrstvou sú stakeholderi ako širšia komunita používateľov HSPA. Nemajú riadiacu ani hlavnú analytickú rolu, ale majú HSPA sledovať, interpretovať, šíriť vo svojich organizáciách a dávať spätnú väzbu k prioritám, štruktúre správ a budúcim cyklom. Tým sa má udržať relevancia HSPA a jeho uplatnenie naprieč sektorom.
  • Správa otvorene pomenúva, že Slovensko zatiaľ nemá formálny právny mandát pre HSPA. Preto bude udržateľnosť modelu závisieť od jasne dohodnutých rolí, explicitnej zodpovednosti za jednotlivé časti projektu, a vzájomnej koordinácie. Toto je jedna z najdôležitejších myšlienok dokumentu: model riadenia je navrhnutý dobre, ale jeho sila bude stáť na tom, či sa podarí institucionalizovať zodpovednosti aj bez silného zákonného ukotvenia.
  • Veľká pozornosť sa venuje aj riadeniu dát. Správa hovorí, že Slovensko má pomerne silný základ — kľúčové datasety existujú a často pokrývajú takmer celú populáciu — ale zároveň pretrvávajú problémy s fragmentáciou správy dát, obmedzeným zdieľaním a prepájaním dát, duplicitným reportovaním a manuálnymi procesmi. Pre úspešné HSPA bude preto dôležité zlepšiť sekundárne využitie dát, interoperabilitu a automatizáciu tokov.
  • Z pohľadu väzby na tvorbu politík je dôležité, že približne 80 % indikátorov (86 zo 110) má väzbu na existujúce národné stratégie a plány — buď ako indikátory vhodné na použitie v praxi, alebo ako indikátory vhodné na daný účel. To znamená, že HSPA nemá byť paralelný projekt, ale má byť použiteľné na monitorovanie už existujúcich priorít a reforiem.
  • Pre budúce fungovanie report navrhuje štvorročný cyklus tvorby správ, nezávislý od politického cyklu, aby sa posilnila stabilita a analytická kontinuita. Možnosti reportovania výsledkov su pritom rôzne, nielen tvorba plnej verzie správy, ale aj dashboard, súhrny indikátorov, a do budúcna aj o samostatná webstránka s pravidelne aktualizovanými výsledkami a krátkymi komentármi k indikátorom.
  • Implementačný plán je pomerne konkrétny: v roku 2026 sa majú pripraviť vzorové technické hárky pre jednotlivé indikátory, od začiatku roka 2027 má začať zber a analýza dát pre tvorbu prvej správy, pričom cieľom je jej zverejnenie na konci roka 2027, resp. začiatkom roka 2028.