Na Slovensku každoročne ostávajú v lekárňach milióny nevyzdvihnutých liekov. Len minulý rok si pacienti neprevzali až 3 470 818 receptov. Paradoxne, lekára pritom navštevujeme takmer dvakrát častejšie než je priemer krajín OECD - v priemere až 11-krát ročne. Odborníci varujú: problémom nie je dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale to, že pacienti liečbu nedodržiavajú.
Pri príležitosti Svetového dňa adherencie (27. marec) Ministerstvo zdravotníctva SR spolu s odborníkmi upozorňuje, že nízka adherencia – teda nedodržiavanie liečby – patrí medzi najväčšie tiché hrozby moderného zdravotníctva. V Európe môže súvisieť až s 200-tisíc zbytočnými úmrtiami ročne.
„Fakt, že si pacienti každoročne nevyzdvihnú milióny predpísaných liekov, je vážnym signálom, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti sama o sebe nestačí. Ak pacient liečbu nedodržiava, ohrozuje tým svoje zdravie a zároveň zvyšuje tlak na celý zdravotnícky systém. Každý nevyzdvihnutý recept a každé svojvoľné prerušenie liečby znamená vyššie riziko komplikácií a hospitalizácie. Tak, ako považujem za kľúčovú prevenciu, lebo chráni naše zdravie, tak nemenej dôležité je dodržiavanie nastavenej liečby,“ uviedol minister zdravotníctva Kamil Šaško.
Každý druhý pacient zlyháva v liečbe
Adherencia je dodržiavanie liečebného režimu, vrátane správneho užívania liekov, odporúčaní lekára, režimových opatrení, ako sú strava, pohyb a pravidelné kontroly u lekára. Zaisťuje účinnosť liečby, vedie k lepšej kontrole chronických ochorení, menšiemu výskytu príznakov a nižšiemu riziku komplikácií. Napriek tomu každý druhý pacient s hypertenziou, diabetom alebo chronickým žilovým ochorením liečbu nedodržiava. „Pri kardiovaskulárnych ochoreniach je problém obzvlášť zásadný, pretože pravidelná liečba dokáže predchádzať infarktom, mozgovým príhodám či srdcovému zlyhaniu,“ upozorňuje hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo MUDr. Etela Janeková. Až 84 % pacientov po infarkte alebo mozgovej príhode má pritom v anamnéze hypertenziu.
Najdrahší liek je ten, ktorý pacient neužije
Nedodržiavanie liečby nie je len zdravotný, ale aj ekonomický problém. Náklady na liečbu akútnych stavov prudko rastú: cievna mozgová príhoda: približne 8 800 € (+45 % medziročne), infarkt myokardu: približne 9 700 € (+20 %), srdcové zlyhávanie: približne 5000 € (+26 %). Zároveň platí jednoduchá rovnica: prevencia sa oplatí. Podľa analýzy poisťovne Dôvera z roku 2026 každé jedno euro investované do liečby hypertenzie ušetrí až 12,5 eura na komplikáciách a hospitalizáciách.
Jedným z najúčinnejších riešení, ako zvýšiť adherenciu, je zjednodušenie liečby. Moderné fixné kombinácie umožňujú liečiť napríklad hypertenziu a dyslipidémiu jednou tabletou denne. „Dnes vieme takto liečiť až 90 % hypertonikov. Našou ambíciou je, aby do roku 2028 dosiahlo cieľové hodnoty tlaku aspoň 70 % pacientov,“ vysvetľuje MUDr. Monika Kulinová, prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti. Tieto lieky dokážu znížiť riziko hospitalizácií až o 37 %. Najväčšou prekážkou však často zostáva samotný pacient, ktorý liečbu svojvoľne vysadí, keď sa začne cítiť lepšie. Dôsledky nedostatočnej liečby sa prejavujú aj v dlhodobom horizonte. Nekontrolovaný krvný tlak zvyšuje riziko demencie. „Ak sa hypertenzia podchytí včas a správne sa lieči už v strednom veku, vieme znížiť aj riziko demencie u seniorov,“ doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., FESC, FHFA - prednostka Kardiologickej kliniky LF UK a NÚSCH, a.s.
Lekárnik, sestra aj pacient: rozhoduje spolupráca
Zlepšenie adherencie si vyžaduje spoluprácu celého systému. Dôležitú úlohu zohrávajú aj lekárnici. „Svetová zdravotnícka organizácia už v roku 2003 upozornila, že približne polovica pacientov s chronickými ochoreniami nedodržiava liečbu, a zároveň jasne pomenovala úlohu farmaceuta pri zlepšovaní porozumenia terapii. Dnes systematické prehľady ukazujú, že farmaceutické intervencie dokážu zlepšiť adherenciu približne v 70 % prípadov,“ hovorí prezident Slovenskej lekárnickej komory PharmDr. Ondrej Sukeľ.
Nezastupiteľnú úlohu v edukácii však zohrávajú aj sestry, ktoré pacienta vedú k správnej sebakontrole a pravidelnosti, čo sú základné piliere úspešnej dlhodobej terapie. „Zapojenie pacienta do domáceho monitorovania tlaku krvi a jeho dôsledná edukácia sestrou dokáže zabezpečiť kontrolu ochorenia u takmer polovice pacientov,” vysvetľuje PhDr. Zuzana Gavalierová, MPH, predsedníčka Odbornej sekcie ambulantných SaPA, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek.